|
... aspoň na chvíľku, na chvíľočku...
|
|
Odhliadnuc od toho, že sa mi nepodarilo vymyslieť priliehavejší názov básne a skutočnosti, že mám chuť kričať, ako ľudom drbe (citlivejšie povahy hádam ten výraz prepáčia), občas premýšľam nad tým, aké by to bolo, keby som ho NAOZAJ prepichla... ;))
|
|
Mám šancu ho vypátrať??
|
|
... alebo ako veľmi bolí Alzheimer...
|
|
no komment...
|
|
Raz som niekde počula, že čas je najspravodlivejší. NE SÚ HLA SÍM: TIME IS MY ENEMY!
|
|
:)
|
|
moc se dívám na hannibala a moc piju čaj a moc se mi stýská. taková nenáročná.
|
|
Už mi z tých karanténnych opatrení naozaj kvalitne šibe...
|
|
Napísaná včera 30.7. 2013, cca 22:30 - mala som čas premýšľať...
|
|
Vincent van Gogh veľmi pravdepodobne trpel tzv. chronickým tinnitom, tzn. sústavným pískaním a hučaním v ušiach. Tinnitus najčastejšie trápi napr. hudobníkov, spevákov, príp. letušky.
|
|
Skica k pozdějšímu rozvinutí. Kočky se mrouskají a já ohluchla.
|
|
Len nedávno som sa dozvedela, že jedna naša profesorka z gympla mala autonehodu, po ktorej ostala ochrnutá od pása nadol. Odvtedy na ňu neustále myslím. Preto vznikla táto báseň. Utiahla sa do seba, uzavrela pred svetom. Viem, že ak jej môže niekto pomôcť, psychicky ju podporiť, potom som to ja. Zatiaľ som však nenašla tú správnu cestičku... ale ja to nemienim vzdať!
|
|
Má oblíbená forma.
|
|
Chcelo to čas, než to vyšlo von... Možno ju časom zmažem, neviem. Teraz je tu; tak, ako sa sama drala na papier z môjho vnútra...
|
|
Takový můj pocit, že už Vánoce nejsou co bývaly...
|
|
Som vďačná...
|