Opojená

Život sa točí vlastným tempom.
Ľudstvu preplo už v minulom tisícročí
a možno ešte skôr, ako pribili na kríž Toho,
podľa Koho sa tu počíta trasa nášho času.
(Tak nespravodlivo rozdelená)

Videla som fotky Zeme spred štyridsiatich rokov
aj ako vraj bude vyzerať o ďalších päťdesiat.
Teraz ma ten obraz v mysli straší aj keď sa chceme milovať.
(Chápeš, mohol to byť raj)

Po nás potopa?

Ľudia zhnijú vo vlastnej špine;
nič iné si asi ani nezaslúžime...
Míľovými krokmi dopredu, a predsa hádam odjakživa
zaseknutí niekde uprostred vlastných galaxií
- nestaráme sa o iných - len o seba.
(Tak nám treba!)

Sused sa chystá do nočnej a nemohol sa vyspať, lebo
ten chudák pes celý deň štekal, zavretý medzi štyrmi stenami,
zatiaľ čo jeho majiteľku takmer vyrazili z práce, takže
ona aj teraz v noci radšej zháňa chľast a pervitín.

Pred chvíľou ju zrejme díler zbil, keďže drogy nemá čím zaplatiť
a odmietla sa s ním vyspať - nie je štetka, len sa jej šťastie vždy
vyhýbalo a topiac sa vo svojich sračkách nevie ten fakt dodnes spracovať...

My sa o chvíľu pomilujeme.
(Keby si ty vedel, čo všetko mi víri v hlave)

V byte na konci chodby opäť plače bábo.
V tom naproti stará pani asi niečo pletie, lebo je tam ticho.

Všetko má svoj rytmus, vlastný tep a čas.


Jeden môj priateľ možno umiera a ja mám
zase raz výčitky svedomia, že

SOM ŠŤASTNÁ.


Keď ale pozriem na teba, je mi celkom ukradnuté,
či aj nás budú iní počuť a napriek všetkému mám
zrazu chuť ten hlúpy kondóm prepichnúť.

(Alebo práve preto)