číra tma

zlomená jazylka
od tvojho zátylka
padla som z oblaku
pod kolesá vlaku

iní sú v poriadku
ja ryjem do riadku
naivnú pamiatku
východu slnka

hľadím si do očí
a nespoznávam sa
žalúdok poskočí
pohľadom vzdávam sa

posledný z dôvodov
zakrytý pod vodou
nemysli, nemysli
na hluku závislý

aj zobudená spím
predsa bdieť nemám s kým
pod rukami rastú
sukulenty na stú

na hodinu božiu
podídem k parožiu
a možno uvidím
seba.
nahú.