Pekný experiment :) To máme ale slovíčok na "n", čo? :P Len škoda, že je tá báseň taká smutná... Ale páči sa mi !

Dosť smutné, potuchlé, až presiaknuté tou samotou... Páči sa mi, že si smútok skĺbil s hmotnými vecami, že si neopisoval len pocity... Náhodou, mne sa to páči aj v takejto forme, vôbec by to nemusela byť poviedka... možnože by si tam (do prozaického textu) dokázal vložiť viacej opisov, ale toto bohate stačí... každý pozná pocit samoty... podľa mňa si ho vyjadril originálne, dokonca tie trochu naturalistické opisy ho ešte viac umocňujú... až na ten koniec - osobne nemám rada samovražebné sklony ... :)

Ano, skvelý pokus :) Krásna trochu slaná atmosféra voňavého mora ma utopila v nekonečnosti... medzi svetmi... Naozaj sa ti táto báseň podarila :)

Veľmi živý sen ... až mi naskákala husia koža! Ani ti nie je čo vyčítať, pretože tie sny opisuješ naozaj dobre - také, ako sa zvyčajne snívajú... Prelínajú sa v nich rôzne obrazy, sem tam logicky nenadväzujú - no ale také sny aj sú, že? :)

Ten boj s démonom mi niečo pripomína... heh, má to veľa prvkov Kinga a podobný boj bol aj v "Iba ty môžeš zachrániť ľudstvo" od T. Prattcheta... :) Ale páči sa mi to stále, dúfam, že pokračovanie bude čoskoro :) Píšeš pútavo a využívaš všetky prvky napätia!

wow... touto kapitolkou si dej normálne vypeckoval... skoro som nedýchala, keď som to čítala... hm, nikdy som si nemyslela, že by sny mohli mať až takúto moc... :)

Tak som to už pochopila - to s tým Tomom/Mikym :) Heh, občas mi pomaly dopaľuje... Zamotáva sa to pekne, dávaš deju pozvolný ale dynamický spád. Tajomnú atmosféru zľahka ale príjemne narúšajú moderné prvky (ICQ, simka) :) Naozaj pútavé čítanie :)

Prvý odstavec ma dostal :) Tá "úvaha" o snoch :) Ale aj samotné Tomove sny sú dobre opísané, tak reálne - nereálne pôsobia, proste nie sú ani príliš neskutočné, nerobíš z nich ani grotesku ani gýč, čo sa mi páči... Len nechápem, kto je Mickey? Tom (alebo jeho meno vo svete kde nič nieje takým ako sa zdá)? Ehm, asi je veľa hodín, trochu sa mi chce spať (a som celkom zvedavá, čo s mi bude snívať ;) ), lenže fakt v tom nemám jasno... :)

Dejové pasáže super, aj dialógy, dokonca aj opisy - na jednotku :) prvá kapitolka pútavá, človeku sa žiada čítať ďalej... neznámy pôsobí krásne tajomne, no trochu mi chýba Tomove uvažovanie nad tým, kto to vlastne bol... zdá sa mi, že to zobral dosť prirodzene, kďežto mňa by to rozhodne nenechalo tak chladnou... (ale je to koniec koncov tvoj príbeh :))... idem čítať ďalej ;)

Krásne nežná nostaligická báseň :) škoda, že takých rozprávok, čo nie sú len pre deti, nie je viac... a že ľudia už tak trochu na rozprávky prestali veriť...

Veľmi podarená básnička :) Súhlas s black.heart - originál je holt originál :) Super!

Tome: nemá to byť originálne... len v poslednej dobe mám nanič takmer každý deň... :( hádky a tak...

Smutná :( Ale krásna...

Ja víly nemám veľmi rada... Práve keď v nich človek začne naozaj veriť, rozplačú sa a odletia... preč... :( Dojímavá, krištáľovo čistá a jemná poviedka!

Ano, tak trochu si aj mne pripomenul Baudelaira ... Ale nesúhlasím, že sa nás to netýka... každý raz bude voliť, či sa vzdá, alebo bude bojovať proti supom. Ty si zvolil správne riešenie: Nedajme im nažrať sa z našich tiel a snov!! :)

Každý občas potrebuje záchranné laná :) Milujem slnečnice ;) Krásna báseň :)

Veľmi dobrá a dosť prepracovaná báseň :) Ľahká ako cigaretový dym... a zrovna tak opojná a návyková :)

Hlboká myšlienka... Škoda len, že občas v tých rolách zlyhávame... padáme na parkete priamo na kolená... a hanbíme sa vstať... alebo podrazíme nohy aj iným, aby sme v tej hanbe neostali sami...

Tvoja hravá forma básne skrýva veľkú myšlienku :)

Vôňa čaju je krásne opojná... ja zbožňujem jazmínový :) Kiež by pri ňom každý vytvoril aspoň jednu takú peknú báseň, ako je táto tvoja ;)