Yana: Je to jasné, v tom je najväčšia krutosť tej choroby, v tom a tej bezmocnosti, že s tým nič nespravíš...

Dúfam, ale... vyčítam si to stále. :(

mannaz: Snažím sa o to, vďaka.

Sucháč: Ako druháčka na vysokej škole, som si k štúdiu pribrala ešte jeden odbor - opatrovateľstvo seniorov. Na prax sme chodili do domova opatrovateľských služieb, je to niečo, ako domov dôchodcov, ale obyvateľmi sú prevažne ležiaci pacienti. O pani B. (ktorá nebola ležiaca, zato úplne nevidomá), som sa starala niekoľko mesiacov. No po prázdninách som sa vrátila a ona už snívala svoj večný sen. Stále ma mrzí, že som tam nezašla aj v lete, asi si to nikdy celkom neodpustím...

je to hezké :)

metaverz: Celkom určite.

BOMBA!

Kapky tančí salsu... wow, moc dobře :)

Devils_PIMP: Neviem o ničom, čo by bolo horšie, ako pocit bezmocnosti, :( máš pravdu.

Yana: To je to. Pani docentka je kúzelná aj v tom, že tie okamihy, kedy nevie o čom je reč, dokáže bravúrne kamuflovať. Ťažko sa to takto vysvetľuje, asi to treba zažiť. Človek, ktorý ju nepozná v rozhovore s ňou sotva postrehne, že niečo nie je v poriadku. Dodnes ovláda medicínske termíny a opíše priebeh rôznych diagnóz, no nevie, čo sa dialo pred hodinou. Je to veľmi boľavé, hoci občas aj úsmevné.

NoWiš: mannaz: Ďakujem Vám obom veľmi pekne.

;)

Ako celok je to veľmi pekné, najviac sa mi páči 2. strofa prvej časti.

páči sa mi to, len... doplň si čiarky prosím ;)

Svojko: Vďaka, Robko. ;)

DDD: Chybíš mi tady... :(

NoWiš: Jééé, Honzíku, děkuju :) :*

Opravdu krásná :)

Vladan: Áno, tento rozdiel mi bol známy. :)