... opäť jeden životný paradox - už ma
ich postretlo pomerne dosť...
![]() ![]() ![]() ![]() |
Nevädzovomodré oči,
v nich ohnivá iskra,
ešte som taký život
v očiach nevidela.
/A dodnes mrzí ma, že
som ten sľub nesplnila.../
Aj teraz je mi clivo, keď
spomeniem si, ako milo
ma oslovila, vtedy, čo
nahmatala prstienok
na mojej dlani.
/Táto múdra pani domyslela si,
že som zasnúbená. Bol to len
darček k narodeninám. /
Polroka som sa o ňu starala, ale
ona do života omnoho viac mi dala.
Nikdy som sa nespýtala,
kedy prišla o zrak.
Starú Bratislavu však opísala
do detailov tak, že mi to
pripadalo ako zázrak.
Keď nemohla už očami,
pozerala od mladosti
na svet srdcom.
Azda preto bol jej
zrak nasiaknutý svetlom.
Sama možno netušila, že
priniesla veľa radosti,
mnohým slepcom vidiacim, nadchnutým
jej pohľadom žiariacim...
v nich ohnivá iskra,
ešte som taký život
v očiach nevidela.
/A dodnes mrzí ma, že
som ten sľub nesplnila.../
Aj teraz je mi clivo, keď
spomeniem si, ako milo
ma oslovila, vtedy, čo
nahmatala prstienok
na mojej dlani.
/Táto múdra pani domyslela si,
že som zasnúbená. Bol to len
darček k narodeninám. /
Polroka som sa o ňu starala, ale
ona do života omnoho viac mi dala.
Nikdy som sa nespýtala,
kedy prišla o zrak.
Starú Bratislavu však opísala
do detailov tak, že mi to
pripadalo ako zázrak.
Keď nemohla už očami,
pozerala od mladosti
na svet srdcom.
Azda preto bol jej
zrak nasiaknutý svetlom.
Sama možno netušila, že
priniesla veľa radosti,
mnohým slepcom vidiacim, nadchnutým
jej pohľadom žiariacim...


Devils_PIMP
I malem lze vyjadrit mnoho - i zak slusne dilko :)

no tak to máš pravdu, to by tě zabilo, tihle lidé musí umět vypnout, to je jejich ochrana

Yana: Ďakujem. Úprimne, sama som ich bolesťou presiaknutá, nakoľko som nesmierne emotívny človek, tú bolesť vnímam intenzívne. Na jednej strane je fajn, že to viem položiť na papier a niečo Vám zdeliť, nehovoriac o tom, že tvorba je istý ventil, ale... mnoho z toho boľavého vo mne ostáva natrvalo. Cítim to. Neviem sa odosobniť.

je úžasné jakým stylem jsi napsala tyhle dvě básně, takhle by měli umět vnímat lidé z pomáhajících profesí, jenže ti vidí kolem sebe tolik bolesti, že už ji asi ani nevnímají, škoda

I minulá báseň byla silná,ale tedle je mi bližší trochu asi,protože mám v srdci dva lidi s tímhle postižením.A onu jiskru vidím jen u jednoho :(......ale myslím,že litovat nemusíš,ta paní si Tě pamatovala v tom nejlepším co jsi jí dávala a i s tím odešla.

Sucháč: Ako druháčka na vysokej škole, som si k štúdiu pribrala ešte jeden odbor - opatrovateľstvo seniorov. Na prax sme chodili do domova opatrovateľských služieb, je to niečo, ako domov dôchodcov, ale obyvateľmi sú prevažne ležiaci pacienti. O pani B. (ktorá nebola ležiaca, zato úplne nevidomá), som sa starala niekoľko mesiacov. No po prázdninách som sa vrátila a ona už snívala svoj večný sen. Stále ma mrzí, že som tam nezašla aj v lete, asi si to nikdy celkom neodpustím...
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Živý pohľad slepých očí : trvalý odkaz | tisk | RSS komentářů
| podobná díla
Následující dílo autora : O nás, básnikoch
Předchozí dílo autora : Zradná pamäť