améba

búcham na steny krabice
vietor rozpáral hranice
nakreslené čiary v piesku
z oka mám trčiacu triesku
zakonzervovali tresku

tvar sa mi roztrhne na dve

nech

len dúfam, že symetricky
aby som nevyzerala
na obálkach atypicky

prijmi svoju porážku
povedala kruto presne
platená nádej nehlesne
loď z kmeňov pálm meter klesne
padám

kto vie ako dlho toto ešte potrvá

nech?