Spomienky z jesene

Vidím vás v nádhernom slnku
Sfarbenom do farieb orientu
Vy moja milá čo hľadíte do diaľav
Dívam sa na vás
Svet pred vašou krásou kladie si za vinu
Nedostatok letných dní

No i keď jesenné víchri vbehli do záhrad
Ani vtedy vy moja milá neskrily ste svoj úsmev z pier
Ďalej ste oponovali najväčšou krásou z krás
Ako tisíc lampášov na mori

Dvíhate svoju hlavu do výšin
Nad moria i všetky skalstvá
I nad hrotné okrovy čo zrkadlia sa na priečelí okien a ich stien
Dávam vám srdce
Hoci je neskonale setné a láskavé
Pre vás moja milá krásne bije a znie z temnôt a spodín tejto zeme
Spravíme spolu svet lepší
Ako keby to bolo to najcennejšie i dokonca cennejšie ako láska
I keď tá žiarila ako zlato čo je n,ad achát