Tomu ver ! Boh je tak nevinne krutý

Homér: je to vtipné, ja som zase nikdy nevedel pochopiť ako prečo by sa vôbec niekto chcel rozpísať na 100 strán a viac. To mi príde šialené a neefektívne.

odovzdávam ti svoj pirestor

prenášam veľké krabice

povzbudzujem malé komunity

mám to rád aj zo šľahačkov

oukej, cool

Najs !

LadyLoba: Nikto xD všetko si nahravam doma sám, len som dvakrát naspieval tu istu pasáž a prekryl to cez seba. Robím to, aby som zakryl falošné spievanie :)

Znie to ako báseň napísaná po sediačky.

Jakby... hej. Cítim to, čo tie slová ukazujú.

LadyLoba: trochu :)

páči sa mi, odcudzené

Roxanne: Teraz však premýšľam, že sa beriem prehnae vážne a v týchto veselších časoch by som mohol tvoriť hudbu menej seriózneho charakteru.

Roxanne: Vďaka, možno raz, keď príde čas. Zisťujem, že tvorenie v časoch duševnej vyrovnanosti mi narúša túto duševnú pohodu. Pre mňa je tvorba prirodzená až keď sa topím, to ma urdží nad vodou.

Pekný obrázkový film.

Zdieľam tvoju radosť aj keď som sám.

ten text sa spieva sám :)

Autor: Ďakujem. Šlo o kamošovu vidídnu spomienku z detstva, ktorú sme spolu nakreslili (obrázok). Mal 3 roky a prvý krát sa vzdialil od otcovho domu, ocitol sa na križovatke a v tom momente ho zastihla silná úzkosť z toho aký je svet veľký a otvorený. V piesni sa mi nepodarilo vyvolať tento pocit úzkosti, ale minimálne je tam trochu nevšednosti.

mannaz: pointou bolo napisať text, dal som to do anotacie