Nikdy sme sa nemýlili.
Hrdá matka polieva kvety.
Na moment v nás prestala veriť,
je to od nej ľudské.
Prenášam svoje bremeno v zárodku.
Prežijeme ďalší deň,
s trochou šťastia sa aj vína napijeme
a zaspávať budeme pokope.
Nikdy som nemal mliečne zuby.
Všetko sa vyjasňuje.
Preberáme zodpovednosť za ďalší nádych.
Preberáme zodpovednosť za rady starších.
Vánok jemne povieva,
spoza stĺpu mramorového ticho lístie povznáša.
Prebúdzam sa uprostred včerajška,
kde túžil som do tvojho lona skloniť hlavu
a spočinúť tam chvíľu bez pocitov.
Zatvárame dvere a spomíname na nudu, čo kvety v nás polievala.
Dnes umierame v útulku
a zajtrajšok je na obzore,
spieva o bezpečí.
Hrdá matka polieva kvety.
Na moment v nás prestala veriť,
je to od nej ľudské.
Prenášam svoje bremeno v zárodku.
Prežijeme ďalší deň,
s trochou šťastia sa aj vína napijeme
a zaspávať budeme pokope.
Nikdy som nemal mliečne zuby.
Všetko sa vyjasňuje.
Preberáme zodpovednosť za ďalší nádych.
Preberáme zodpovednosť za rady starších.
Vánok jemne povieva,
spoza stĺpu mramorového ticho lístie povznáša.
Prebúdzam sa uprostred včerajška,
kde túžil som do tvojho lona skloniť hlavu
a spočinúť tam chvíľu bez pocitov.
Zatvárame dvere a spomíname na nudu, čo kvety v nás polievala.
Dnes umierame v útulku
a zajtrajšok je na obzore,
spieva o bezpečí.
Ze sbírky: Poľské texty
16.11.2025 16:56
Jsem tvojí poezií okouzlena, je tak zvláštně laskavá a je v ní hloubka a cit a navíc si neskutečně všestranný
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.