bludička

ako droga v mojej žile
tmavým svetlom plní miestnosť
raz za čas dodá na sile
jej načasovanie – presnosť

vždy to odhadne tak tesne
až sa trpko pousmejem
keď ma to po hlave tresne
loď nádejí náhle klesne
okolo mysle si vejem

škodoradostne sa škerí
vie, že mi to nik neverí
odrazí sa odo dverí
dotykom mi skrúti pery

vie, že som na nej závislá
morbídne sa v tom vyžíva
jej návšteva sladkokyslá
realitnej šou výživa

a potom tak z nenazdania
po nej už niet ani stopy
napojila ma z poznania
dočasnej radosti kopy

všetci sa na ňu tak tešia
a čakajú iba na to
na diaľnici zóna pešia
jej dotyk mení na zlato

zlaté mince
zlaté ruky
zlaté srdcia
a viečka
pod vrstvou zlata

na niečom som tu robila
bludné dni mi iba kotíš
tak načo si ma opila
keď ma tam aj opäť sotíš