pád

bála som sa tejto doby
triasla som sa potme v rohu
zavrela sa do nádoby
vyprskla rozlúčku strohú

ale teraz, keď je to tu
cez sklo sledujem sto dlaní
nevidia moju nahotu
vyhol sa mi roj piraní

vstávam, no napriek tomu sním
a zorné pole sa vlní
akoby som nebola s ním
vprostred lebky mi to brní

chvíľami sa aj nadýchnem
počujem zhúžvané zvuky
dvere v momente zabuchnem
večeriam makové puky

dlhodobo sa nedá pluť
na šetrení batérie
jeden deň to skúsim vypľuť
kto z nás je tu z tramtárie?

odchádzam z vyhriatej nory
viečka nemusím otvárať
zmocňujú sa ma odpory
do normálu sa vpratávať

preto radšej volím šmuhy
nebudem nič ďalšie stvárať
v hlave nekonečné kruhy
stále hlbšie sa ponárať