Jemu

slnečnica

31.08.2010

básně/láska

1683(14)

Aj tak sa nedozvie,
že mi od istého času
hladinu endorfínu
v krvi zvyšuje...

Lásku Mu celkom iste NIKDY nevyznám
a ak sa k tomu citu niekomu priznám,
tak jedine žiarivým nočným hviezdam.
Možno náročky, možno nechtiac, moje
sťažnosti vypočuje si i mesiac.
Utrápené srdce sa im vyžaluje
- toto obecenstvo ho súdiť nebude...

Moje srdce vďaka Nemu opäť vstalo z popola,
prvýkrát som sa zaľúbila do anjela...
Tento anjel v ľudskej koži
dovolil mi priblížiť sa k svojej duši
- odvtedy moje srdce iba Preňho búši...

Ťažko je obsiahnuť dušu anjela
- pre mňa je ZAKÁZANÉ odhaliť Jeho srdca tajomstvá,
hoci ich sám dobrovoľne predo mnou neschová...
... niečo také neprichádza do úvahy
- ten anjel je zadaný – je ťažké predstierať, že
mi to nevadí...Hoci veľmi túžim, aby bol pri mne,
Jeho srdce hľadá šťastie inde...

Viem, že prídu ešte mnohí,
ale On je celkom iný;
NAOZAJ je výnimočný...
Jediný pohľad do tých jeho tmavých očí
ma načisto presvedčil,
že v budúcnosti sa od Neho ešte veľa naučím.

Hoci v mojom srdci celkom sám kraľuje,
ten anjel nadovšetko inú miluje...
Pre mňa je teda zakázaným ovocím;
- nemienim im v ceste stáť,
má ju predsa veľmi rád... a ja
som sa dávno naučila lásky vzdať...
Nuž čo, bude „iba“ kamarát...

Úprimne im obom prajem šťastie,
iba Boh vie, že moje srdce to unesie...