Aj ja som raz napísal dosť depresívnu báseň (Duševná porucha) a skvele som sa pri tom zabával... vlastne to bola jedna z mála mojich básní pri ktorej som sa dobre zabavil. Čo tým chcem povedať? Nie vždy báseň odráža básnikove pocity a nemyslím, že by to bol problém.
Alebo ich aspoň neodráža tak okato, maskuje sa :)

Homére... môžem na to povedať len jedno. Ja by som ju poslal do prdele s tým, že je děfka. To ti vážne nestojí ani za to aby si sa kôli tomu trápil. Na svete je milión dobrých dievčat, ktoré by toto nepovedali ani vo sne. Chce to iba trpezlivosť.

Nevšímaj si to, je to v pohode dielo. Na nič nehrá, myšlienku vyjadruje stručne a jasne. Nemáš sa za čo hambiť.

Podla názvu som očakával trochu iné dielko, ale pochopil som. Nesmrteľnosť. Ľudia neskôr narodený, alebo nezasiahnutý Doomom nebudú vedieť odkiaľ vietor fúka, ale to je jedno :)

Páči sa mi to. Pekne napísané.

Pekné, plné zvláštnych obratov, ktoré nútia človeka uvažovať a vytvárajú v mysli obrazi.

Typický homér :)

Poviedku som prečítal. Ničím ma neoslovila, ale ani jej nemám čo vyčítať. S ideou sa neztotožňujem, hlavný hrdina mi je nesympatický. Dokážem si však predstaviť, že inému človeku sa to môže páčiť.

podobnú teóriu mal aj jeden môj kamoš a doteraz nenašiel vzťah v ktorom by bol skutočne šťastný... môj názor je taký, že v láske sa musia problémy prekonávať a nie si z nich vziať ponaučenie pre ďalší vzťah. Ak problém neprekonáš, tak sa vráti ako bumerang aj keď už budeš s niekym iným.

Otázka zní, jestli chceš mít na vybranou. Nepodceňuj sílu svého rozhodnutí. Si člověk s vlastní vůlí, neobviňuj svět / osud / společnost / Boha ... udělej rozhodnutí :)

Pôsobí na mňa prvoplánovo a napísaná len tak narýchlo. Ale aby som len nekritizoval, tak určitým spôsobom súhlasím s ideou - ako pohľadom na spoločnosť, nie na jedinca. Hlavne "sám svému srdci jsem vrahem" je dosť pravdivé.

Nostalgik: ... shaslá pochodeň mi svítí... skvelý obrat, toto je poézia.

PS: tak sa pozná skutočná poézia, že inšpiruje ľudí ktorí si ju prečítajú k ďalšej tvorbe. Kiež by sa tak zdvihla tsunami plná veršov...

Výnimočné dielo. Skutočne, už dávno som nečítal dielo ktoré by sa mi tak páčilo. Jedno z najlepších, čo som tu čítal.

Má to silu.

Smutná realita dnešnej doby, že rodičia nevedia vychovávať vlastné deti. A ešte smutnejšie je že ich to nemá kto naučiť a spoločnosť sa dostáva do dominového efektu - postupne upadá.

Neostáva mi nič iné ako súhlasiť s puerom, ktorý to už tradične, vystihol na 100%

Ja som pochopil. Tiež som kresťan, z presvedčenia, nie preto, že by ma tak vychovali. Sú ľudia ktorý to nechcú chápať, nie že by to pochopiť nedokázali. Oni nechcú. Môžeš predkladať vedecké fakty, môžeš im svedčiť z vlastného života, ale keď niekto chce ísť životom zo zatvorenými očami tak ho nepresvedčíš že by sa mu išlo lepšie keby si ich otvoril.

Má to niečo do seba :) Idea je pekná, rýmy príjemné. Pokiaľ by som tomu mal niečo vytknúť tak by som povedal, že by sa mi to lepšie čítalo so schémou AABB keď už si použil dvojveršové strofy, ale to je veľmi subjektívne ;)
Celkovo vzaté je to veľmi podarený kúsok.

Ten maskovaný odkaz som skutočne neobjavil. Možno keby som ho objavil, tak by mi to celé dávalo väčší zmysel. Takto mi to moc nehovorí, no kladný bod máš za úpravu.

mne sa to náhodou celkom páči. Neni to nejak extra vtipné, ale neni to tak zlé :)