přidáno 17.05.2010
hodnoceno 0
čteno 691(12)
posláno 0
Na tento deň som čakala dlho. Každý o tom hovoril mesiace dopredu ako o akcii roka. Zvláštne. Nemala ani dlhú tradíciu, ani zvučné mená na programe, a predsa. Tak som sa teda nachystala. Nečakala som nič zvláštne, len mojich známych pokope a možno nejaké to vzrušenie v opojení alkoholu. Na tento deň však spomínam dodnes, i keď to bolo už pred pár rokmi. Ťažko sa mi o tom píše, pretože s odstupom času mi celá situácia pripadá prehnane zveličená a infantilná. Tu sa to však začalo. O čom hovorím? Spojenie dvoch ľudí, dvoch duší do niečoho božského. A nie, nehovorím o láske.
,, Dáš si? Lea ju ukradla mame z pivnice. ´´
,, Baccardi coconut? Pekný začiatok. Daj ju sem. ´´
Boli sme tam všetci. Všetci ľudia, ktorí za to stáli. Tí, kvôli ktorým sa spomína na obdobie zatemnenia mozgu alkoholom, cigaretami a všeobecne prvými skúsenosťami všetkého druhu, ako na staré dobré časy. Večer prebiehal lepšie ako som čakala. Pocit chvíľkového šťastia a nezávislosti ma neopúšťal ani pri štvrtom pive a druhom deci baccardi, ani keď som pod vplyvom tlaku neznámej osoby vo svojom vnútri skočila do potoka s myšlienkou na letný bazén, ani keď som sa oddávala davovej psychóze pod pódiom na ktorom hrala pre mňa neznáma kapela a dokonca ani vtedy, keď si jedna z obetí môjho dokazovania osobnej príťažlivosti písala do mobilu pripomienku ,, poriešil som so Simonou. ´´ ako vravím, boli sme blázni a ja som za to rada. Spomínam na to naozaj často. Spomienky sú niečo, čo sa snažím nezaraďovať do mojej osobnosti. Som však stále len človek a neubránim sa. Tie dni sa pre mňa vyznačovali krásou mladosti a určitej naivity, hoci ja som nikdy nebola z tých hlúpych dievčat. Sladká nevedomosť. To je na štádiu medzi detstvom a dospelosťou to najkrajšie. Cítime samy seba a zároveň sa ešte neutápame v behu života, pretože ho ešte tak celkom nechápeme. Na štadión padala noc a zakrývala nás svojim tajomným závojom. Verte či nie, vo svojom živote som si mnoho krát pripadala ako v americkom filme a tento večer bol jedným z nich. Zrazu bolo všetko osobnejšie a všetci sme si boli bližšie. Cítila som len sladkú vôňu trávy a nádherný smiech mojich priateľov... no prišiel niekto, kto sa v mojom živote vyskytoval v nepravidelných intervaloch a veľmi neurčito. Chcel prísť zas a ja som sa nebránila, i keď mi vzal viac ako som si vtedy uvedomovala. V takýchto momentoch som najviac pociťovala tú svoju zvláštnu schopnosť impulzívnej reakcie v najnevhodnejšom čase. Myslím, že je to jedna z vecí, ktorú vylieči len čas poprípade nejaká tá kvalitná marihuana. O takých veciach som vtedy mala mierne skreslený názor. Nemyslite si o mne, že som zvrátená, mladá a hlúpa. Som len umelec. Hovoríte si, čo mi dovoľuje sa takto titulovať. Opovážim sa načrtnúť vám môj pohľad. Umelec = blázon. Ja to tak volám. Umelec v zmysle vnímania sveta, v zmysle nezmyselných slov. Keď sa nad tým zamyslíme okrajovo, sú to vlastne veľmi vnímavý ľudia, ktorí sa tu ocitli a nemajú tu čo robiť. Je to každopádne skúmaniahodné, hovorí si psychoanalytik vo mne, ktorého používam pomerne často. Iná časť mňa hovorí - je to jednoduché. Všetci sa prepíname tam kam potrebujeme ísť. Môj mozog je momentálne na frekvencii 16, neviem to pomenovať, každý si to nazvite podľa seba. A prečo 16? Proste tak. Nie, táto úvaha nie je od veci, táto úvaha dokonale zapadá do príbehu. Teraz, ak dovolíte, by som sa vrátila k téme. Takže, keď stretne blázon blázna, vznikne niečo neopísateľné, spektrum všetkých emócií a myšlienok. Predstavte si len niekoho, muža, sediac na tráve v svojej ničote a vznešenosti. Taký je on. Preto mi nedovolil spraviť tú chybu zas. Fakt, že som ju spravila aj tak, len o pár týždňov neskôr, je len nepodstatná informácia na okraj. Od toho okamihu bol kus môjho srdca jeho. Lepšie povedané, vtedy som si to uvedomila. Začalo sa to nenápadne a pomaly...nežné dotyky, bozky, ktoré boli ako prudký dážď v lete. Tak neočakávané a pritom chcené. Impulzívne a pritom opatrné. Naše aury sa preplietali v nekonečnom súboji až splynuli a my sme dosiahli plné pochopenie a vzájomnosť.
,, Poviem ti niečo, čo som ešte nikdy nikomu nepovedal.´´
,, Ver mi.´´
A ja to viem dodnes.

Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.

Chat ¬

- skrýt/zobrazit chat -


Bělorusko živě
demonstrace
Duke of Budweis
Roman M

Poslední aktivity ¬


Nejčastěji komentující
v minulém měsíci ¬

A B C


Tapety na plochu ¬


Wallpapers

Wallpapers



Najlepsie online hry

Najlepsie hry recenzia

Studio Handi

Oficiální webové stránky autorského studia handicapovaných umělců, stu

MacBook Pro

Na novém MacBooku vám půjde skládání básní pěkně od ruky.

Ostružina

Zábavný blog plný fotek nejen o bydlení, dekoracích, zahradě.

© 2007 - 2021 psanci.cz || || Básně | Povídky | Webdesign & Programming || PREMIUM účet za povídku