Rieka spomienok

Ticho
Krásne melodické ticho
Mäkký lesný koberec
opantáva zmysly
Chceš ponoriť chodidlá
Na to sme sem prišli

Ponoriť ich do vody
malej lesnej rieky
Nazbieraj si jahody
kým pritečie záchrana
Voda zmyje hriechy

Už ju počuť, blíži sa
prichádza nám na záchranu
priamo z útrob lesa

Aj s hlbokým povzdychom
medzi pôdu popraskanú
Ľahký osud básnikom
šepká vietor na popravu

Voda sa derie na povrch
prerážajúc mňa aj teba
Už nás viac nebude treba

Nesie v sebe toľko zlosti
Všetky krivdy, neprávosti
Nesie v sebe každú slzu
Každú mojej kože hľuzu
Každý malý úsmev, radosť
Rieka vždy učiní zadosť

Prúd ďalej vyteká z ruky
na zemi sa zmieša s bahnom
Prach si a v prach sa obrátiš
Vraveli už veľmi dávno

Rieka je však neúprosná
Ďalej farbí kachličky
Jediná je pravdonosná
Povedali bludičky

Rieka pozná moje DNA
Vie keď lietam neoperená
Rozpovie ti čo sa stalo
a čo sa aj mohlo stať
Každý moment budúcnosti vráť

Voda totiž jasne vidí
všetko to, po čom sme chtiví
To čo mať nikdy nebudem
Predpovedá mi úlohy
ktoré už nikdy nezvládnem

Nič z toho neprezradila
Až teraz v poslednej chvíli
Ona totiž vytušila
že tok sa ku koncu chýli

Na hladine sa jej zračí
v každom mililitri vody
Až sa tmavé nebo mračí:
Takéto sú ľudské plody

Bolesti bolo priveľa
Rozdanej aj prijatej
Keď život nie je z páperia
Kto vie čo je potom ďalej

Prsty krehnú slza chladne
Napokon rieka spomienok
zmizla niekde v nedohľadne