|
... je to tak...
|
Pripútaj ma k sebe, drahý.
Prosím.
Naveky.
Už nechcem byť voľná.
Túžim patriť k tebe.
Navždy.
(Pri tej predstave mám slastný pocit)
Vezmi putá a spoločne naše ruky spútaj.
Láska moja, ani chvíľu neváhaj!
Obe objím nad zápästím
chladným kovom; -
neboj sa, že by sme ich zmáčali
slanou vodou. Nebudú sa dlho
trápiť žiaľom zbytočne: Naše
dlane potešia sa navzájom
nežným dotykom.
V časoch ponorkovej choroby, keď
už polezú si na nervy, obrátia sa
k sebe chrbtom ruky.
Keď si budú chcieť ospravedlniť,
jemne sa chytia za prsty, aby si
mohli odpustiť. Žiť so spriaznenou
dušou iskrivo pokojne s vášnivým
mierom v duši je aj naším cieľom, nie?
(Spoločne užívať si mlčanie je
vlastne tiež umenie.)
Bude tvoja ruka ľúbiť tú moju, keď
na nej o pár rokov vrásky dozrejú?
To je tá odveká dilema lásky:
Či naozaj vydrží navždy.
Milujem ťa, drahý.
Prosím.
Naveky.
Už nechcem byť voľná.
Túžim patriť k tebe.
Navždy.
(Pri tej predstave mám slastný pocit)
Vezmi putá a spoločne naše ruky spútaj.
Láska moja, ani chvíľu neváhaj!
Obe objím nad zápästím
chladným kovom; -
neboj sa, že by sme ich zmáčali
slanou vodou. Nebudú sa dlho
trápiť žiaľom zbytočne: Naše
dlane potešia sa navzájom
nežným dotykom.
V časoch ponorkovej choroby, keď
už polezú si na nervy, obrátia sa
k sebe chrbtom ruky.
Keď si budú chcieť ospravedlniť,
jemne sa chytia za prsty, aby si
mohli odpustiť. Žiť so spriaznenou
dušou iskrivo pokojne s vášnivým
mierom v duši je aj naším cieľom, nie?
(Spoločne užívať si mlčanie je
vlastne tiež umenie.)
Bude tvoja ruka ľúbiť tú moju, keď
na nej o pár rokov vrásky dozrejú?
To je tá odveká dilema lásky:
Či naozaj vydrží navždy.
Milujem ťa, drahý.
Ze sbírky: Svetielku
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.