Chýba mi tvoj noštek,
detský výraz v tvojich očiach,
keď radostne usmeješ sa.
Chcela som ho odkusnúť,
pamätáš?
Ostal by mi ako odznak.
No tak, počkaj!...
Viem, náš druhý pokus
som označila za zbytočný, ale
povedala som to v zlosti a
neľutujem nič v tejto súvislosti.
A ak by som mohla
začať odznovu,
vidím to na déjá vu.
(Napriek tomu, že mám
vraj len jediné plus.)
Chýba mi tvoj noštek.
Raz príde tá smutná chvíľa,
odkusne ho možno iná.
Toľká nespravodlivosť!
Ja som to nestihla...!!!
... preto mi už mesiac
vnucuje spoločnosť
dotieravá nespavosť...
detský výraz v tvojich očiach,
keď radostne usmeješ sa.
Chcela som ho odkusnúť,
pamätáš?
Ostal by mi ako odznak.
No tak, počkaj!...
Viem, náš druhý pokus
som označila za zbytočný, ale
povedala som to v zlosti a
neľutujem nič v tejto súvislosti.
A ak by som mohla
začať odznovu,
vidím to na déjá vu.
(Napriek tomu, že mám
vraj len jediné plus.)
Chýba mi tvoj noštek.
Raz príde tá smutná chvíľa,
odkusne ho možno iná.
Toľká nespravodlivosť!
Ja som to nestihla...!!!
... preto mi už mesiac
vnucuje spoločnosť
dotieravá nespavosť...
Ze sbírek: Básne jednej láske, Záh(r)ada môjho srdca
14.02.2014 08:42
Homér: no... momentálne mi evokuje celkom iný výraz. Toto je príliš lichotivé.:P Ale díky, fakt.
13.02.2014 09:31
Máš len jediné plus? To je fakt kabrňák. Jak to hezky začíná noštekem a končí ošklivou nespavostí.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.