Š Ť A S T I E

trápna piaď svojich názorov
šťastnejšia jak kedy predtým
nezmenená a tak istá
pohltená šumom všedným

pamätám si dlhé noci
kedy si mi rozprávala
múdre reči o pomoci
už si to pozabúdala?

ak je to príliš zložité
nebuď z toho v pomykove
veď ty si kupuješ mejkap
ja maľujem vrásky nové

do žily nám napichajú
pravý
správny
šťastný
ž
i
v
o
t
odvráť pohľad spoj podrážky
ľudskosť nezniesla porážky

po húfoch sa idú pozrieť
na dúhu z pet fliaš a krvi
na múdrosť netreba dozrieť
stačí zaplatiť jak prvý

modré svetlo páli oči
vypaľuje vedomie
radšej by ste aj oslepli
ako mali svedomie

zkopali ma do guličky
keď som si ľahla na chodník
ak vyblednem pomaličky
poznajú muflóny pomník?

aj by som niečo spravila
ale trasú sa mi nohy
márne vypisujem slohy
cítim sa sebe pohľady
počujem za sebou aplauz
zatiahli mi za opraty
realita – krutý náraz