17.06.2026
4
103 (8)
0
Cítim sa ako povrazolezkyňa, ktorá
sa drží vo vzduchu už len dvoma prstami
jednej nohy v balerínkach a sústavne
jej hrozí ten jediný zlý pohyb; dlhšie
sa už neudrží a padne

dole, dole, dole... až skončí na úplnom dne


A časom sa na ňu celkom zabudne.

Ako preniknúť k jadru
tej ubolenej duše?

(Prezraď mi to prosím, chlapče)

Jednu som už zachránila, vieš?

Ale... nedopadlo to vôbec dobre.
Dokonca mi bolo vynadané,
že
som zavolala sanitku, a tým zachránila
slečne život.
(Proste som zas raz vyšla na psí tridsiatok)

Monike som nepomohla.

Vždy si to budem vyčítať,
pretože som problém tušila, hoci
bola skvelá herečka.
Správali sa k nej ako blbci.

Mám šancu pomôcť tebe, keď
mám teraz problém nadýchnuť sa
sama v sebe, v tom čudnom labyrinte duší?

S radosťou to skúsim, pokiaľ mi to dovolíš...

 18.06.2026 20:58
človiček: To asi nie, aj keď na filozofické úvahy teraz nie som vôbec nastavená. Každopádne nie každá smrť je otázkou absolútnej kauzality. Ťažko povedať, kedy viac bolí (okolie, resp.pozostalých, všakže.) Ďakujem za zastavenie.
 18.06.2026 14:44
Dcera si pořídila silnou motorku. Kdysi jsme spolu v trysku slítly z koně. Teď trnu běsem ale věřím jí. Neříká Nám kdy a kam jede. Je smrt jen potřebnou zkušeností?? V koloběhu žití?
 18.06.2026 13:10
Strach: Ale keď ona...!!!!!!!! :( Ja viem, že máš pravdu. Ďakujem.
 18.06.2026 08:07
Nesmis se trapit cizim rozhodnutim, kazdy mame svou svobodnou vuli (bohuzel - ja bych to zakazal). Kazdy zodpovida hlavne sam za sebe. Nikdo nemuze dokonale spasit svet.

Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.