Riadiace kolieska sa rozhýbali

Kráčať po púšti je mojim hobby,

to sú tie veci v centre a na okraji.

Putujúca zem sa skláňa k nebu.

Nedostalo sa nám ani kvapky vlahy,

čo dostanú tie naše deti ?

Snáď cukor trstený, či zrkadlo ?

Sme cenná vzorka,

málokto sa vydá žízniť na horizont.

Udržiavame si vieru každým dňom,

ako krehký porcelán.

A zajtra prestrieme si deku na úpätí

týchto pohyblivých hôr.

Nuž tak sa zbiera kvapka po kvapke

trpezlivosť týchto dní.

Nezostáva než len kráčať ďalej,

dúfajúc, že to nie sú kruhy.

Preberáme všetkú silu na ramená.

Nesieme ju s precitom.

Oháňame sa fakľou žeravou,

akoby sa sem hrnuli beštie.

Všetko stojí na pondelku,

ktorý jasne svieti svojim bratom

a v nedeľu sa vrany vrátia rýchlym obratom.

Nedalo sa všetko zabrať vševidiacim kompasom,

preto aspoň na sekundu splietam koše obrazom.

Som stará breza a veľký dub.

Milujem ťa a tvoje deti tiež,

aj keď som už 30 rokov zosnulý.

Dnes si však nekúpila všetko, čo som ti dal na zoznam

a prádlo som musel za teba povešať.