Predavač ruží

Má rád tovje nohy,

akoby sa z neba blýskali.

Prekladá nový tovar pod starý,

v nádeji, že si to nikto nevšimne.

Som zvedavo naladený hľadieť

na jeho v kúte sediace ohrýzané jablko.

Predpokladám, že každý z jeho zubov,

sa rozkýval.

Miluje pondelky a v stredy strieda staré ponožky za nové.

Uchopil stroj, veľké nožnice.

Prejavil ich na svojom remesle,

kde tíško robí účes šarlátovým hlavám.

Som ranná pani, čo opodiaľ si v kúte stojí.

Nemám v ruke ani dolár, tak ostáva mi úsmev holý.

Čo viac by moja ruka chcela, než chytať vietor na zápolí ?

Veď dnes sa košík ruží znášať bude jedine tak po ceste,

kde pri chodníku zastavia sa a červeň lupeňov bude z krvou miesená.

Niekto sa totiž pohol a zanechal pri tom škody.

Nevadí, veď čokoľvek sa rýchlo zhojí a čo nie,

to pokojne sa do tmy spojí.

Premilený deň dal sa prezvať na Prebudený od tohto momentu.

Teraz už bolo potrebné začať pracovať a plánovať

ďalší pohyb v okolí.

,,Prezraďte mi kam sa šíri vaša malá tretina ?”

Opýtal sa chlapec milý o pol tretej, plný sily.

,,O čom vravíš ? Veď mne nezostala ani kvetina.”

A veru všetky kvety tohto dnešku vkradli sa na kameň,

čo postavili pekní mnísi pri chodníku na záver.


V našom meste tíško píska z okna jeden kadáver.

Priženil sa do tmy.

No v lete spieva hrdelnú pieseň

o všetkom možnom - chvályhodnom.

Potom sa hneď odvalí.

Druhá strana si totiž tiež zaslúži potlesku.

A miluje šarkany.