Karlov most

Na moste kráľa Karla stál som
so svojou dievčinou.
O stlp lampy oprela sa
s jedinou vidinou.

Tu má drahý vrúcne bozkaj,
silou milencov .
Jej oči s mojími sa stretli
pohľadmi spiklencov.

Jej ústa ako živý prameň,
má k sebe prijali.
A všetok život sa vôkol nás
zrazu zastavil.

My zostali sme nekonečne
dlho spojený.
V tej chvíli sa stal svet okolo
pre nás stratený.

Objímal som ju ako voják
svoju milú pred bojom.
Tieň lampy nás nežne prikryl
teplým tmavým závojom.

Nám nevadili davy ľudí,
čo vôkol kráčali.
Pre ten bozk sme na tom moste
len sami zostali.

Rukami má pritiahla čo
najviac na seba.
A zahanbené sochy radšej
pozerali do neba.

Ten most za stovky rokov
by mohol rozprávať.
Kolkým párom bolo dopriané
sa na ňom bozkávať.

A kolko ešte takých bude,
čo sú do seba zbláznený.
V tej chvíli aj pre ních bude
celý svet stratený.

Ménom všetkých milencov
ďakujem za ten skvost.
Nech stojí ešte stovky rokov
krásny Karlov most.