|
...
|
Vietor klope na rolety
v zimný kabát zaodetý.
Klope, ťuká nástojčivo
žalmy spieva tklivo, clivo.
Uzimený, zasnežený
krásou zimy roznežnený
bozká jej šat, krajku bielu,
obnaží ju po košieľku.
Rozstrapatí snežné vlasy,
ľahne v lono nežnej krásy.
Osuheľ zľúba, inovať, srieň...
Ukonaný stratí sa v nej.
Vyznal. Dospieval sonety.
Zľahúčka klope na rolety.
Kedy, kedy zaklopeš ty?
Anna Vodičková
v zimný kabát zaodetý.
Klope, ťuká nástojčivo
žalmy spieva tklivo, clivo.
Uzimený, zasnežený
krásou zimy roznežnený
bozká jej šat, krajku bielu,
obnaží ju po košieľku.
Rozstrapatí snežné vlasy,
ľahne v lono nežnej krásy.
Osuheľ zľúba, inovať, srieň...
Ukonaný stratí sa v nej.
Vyznal. Dospieval sonety.
Zľahúčka klope na rolety.
Kedy, kedy zaklopeš ty?
Anna Vodičková
Ze sbírky: Pravdy ľúbosti
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.