|
... alebo áno?
|
Vyzerá to priam desivo jednoduché:
Trvalo to síce dlho, ale nebyť moja
tvrdohlavosť... zničíš naše puto už oveľa skôr
isto; išlo ti to vážne skvelo!
Čo sa vlastne presne stalo? Prečo?
Ako malé decko, dostala si s nami všetko
vždy rovnakým dielom: Vyrastali sme spolu od plienok,
priemer tvojich skvelých známok
odjakživa mi dávali za vzor... prečo?
Kde sa v tebe berie drzosť, definovať úprimnosť
medziľudských vzťahov, keď ti ani nestojíme zato,
aby si s nami oslávila svojich tridsať rokov?!
Naozaj je to "iba" o tom, že si klesla privysoko?
Mám pocit, že som už jediná, koho to
trápi... Človek sa predsa mení, je to zákon prírody,
čo tam teda po spoločnej krvi?
Prečo ale mi ten fakt ešte stále búri zmysly?
Vedz, že túžim vymazať tú bolesť z mysli, no
veľmi mi to nejde...
Krv vraj nie je voda.
(žeby preto, sesternica moja?)
Trvalo to síce dlho, ale nebyť moja
tvrdohlavosť... zničíš naše puto už oveľa skôr
isto; išlo ti to vážne skvelo!
Čo sa vlastne presne stalo? Prečo?
Ako malé decko, dostala si s nami všetko
vždy rovnakým dielom: Vyrastali sme spolu od plienok,
priemer tvojich skvelých známok
odjakživa mi dávali za vzor... prečo?
Kde sa v tebe berie drzosť, definovať úprimnosť
medziľudských vzťahov, keď ti ani nestojíme zato,
aby si s nami oslávila svojich tridsať rokov?!
Naozaj je to "iba" o tom, že si klesla privysoko?
Mám pocit, že som už jediná, koho to
trápi... Človek sa predsa mení, je to zákon prírody,
čo tam teda po spoločnej krvi?
Prečo ale mi ten fakt ešte stále búri zmysly?
Vedz, že túžim vymazať tú bolesť z mysli, no
veľmi mi to nejde...
Krv vraj nie je voda.
(žeby preto, sesternica moja?)
Ze sbírky: Záh(r)ada môjho srdca
15.12.2017 13:44
Homér: Tou básňou som si tento svoj problém takpovediac uzavrela. Nech sa deje, čo sa má. Ďakujem Ti, Michal. Dopekla, dúfam, že my dvaja sa budúci rok už konečne stretneme, bola by som rada.
A sestra ma mrzí, asi má fakt každý niečo...
A sestra ma mrzí, asi má fakt každý niečo...
15.12.2017 13:09
Krv není voda, někdy jsou to dokonce pomeje. Běž se zeptat mé sestry do Prahy, která taky klesla privysoko, což je podle mě nejlepší metafora z této básně typu sociální lyriky. Dva roky jsem s ní nemluvil, ona se neozve, já se jí neozvu, připrav se na to, protože sestřenice už tě očividně vyhledávat nebude. Howgh.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.