Horím

Horím tak rýchlo až ma to desí.
V tom meste plnom pestrofarebných vecí.
Nekončiace asfaltové aleje tiahnu sa krajinou.
Ulice sú plné ľudí no bez nablýskaných super-hrdinov.

Milióny hlasov, letmých pohľadov a dotykov.
Smutných žobrákov a kvíliacich výfukov.
Dymiacich cigariet a poloprázdnych podnikov.
Osamelých bežcov a miznúcich pútnikov.

Chladné marcové ráno a ja mlčky rozrážam vzduch.
Vo vrecku hľadám pár drobných na miznúci bus.
V ušiach znie mi poriadny New Yorkský jazz.
Tupé tóny v rýchlom slede a ozajstný rytmický stres.

Deň sa rúti vpred rýchlosťou neurotického býka.
V hlave Saigon a od chrbta dýcha dýka.
Ďalšia dávka termínov, pôžičiek a popráv.
Kamenných tvári a nepokojných postáv.

A ja horím tak rýchlo až ma to desí.
V tom svete plnom nepotrebných vecí.
Hlúpych nápadov a návodov ako žiť.
Kde chaos pohltí každú jednu myš.

hajd