TAK I TAK - HRA SO ŽIVOTOM

TAK I TAK

Rovnomerne kráča čas.
Nič ho nevyruší.
Dejstvami ho napĺňa
miliardy duší.
Všelijak.

Osud jedinca.
Národov osudy.
Rozbeh i udica.
Most v priepasť vysutý.

Od vrchola piaď
v strmhlavý pád.

Aká je to hlúposť jedicov, národov.
Z dosiahnutých výšok
vrhať sa do pádov.
Nespočetnekrát.

Víťazstva?
Pády?
Nevyrušia čas.
Dejstvami ho napĺňa každý z Nás.

Tak i tak.
Všelijak.



HRA SO ŽIVOTOM

ON útočí.
Ja som v bráne.
So životom hru hráme
na ihrisku.

Hráme hru čistú.

Strieľa góly zo všetkých strán.
Chytám ich v stoji i kolenačky.
Boľavý, plný rán.

Chytil som každý gól.
Kto koho pretromfol,
kto zožne aplauz ?

Smrť hru odpíska
odníme dych z úst.

Miliardy hráčov hrá tú hru.
Bez víťazstva, aplauzu, triumfu.
Radostne i plačky
mnohokrát i kolenačky.


STRATY

Čo všetko som už stratil?
Ešte stále strácam.
Mnoho som zaplatil
ďalej mnoho splácam.

Poznám svoj istý cieľ,
nemennú istotu.
Zo seba platím daň
deň čo deň životu.

Zaplatil som veľa.
I úrok bol veliký.
Mladosť v časev stlela
jak v oni uhlíky.

Ony ešte hrejú,
však ubúda im síl.
Chabú iskru vznetu
už popol uhasil.

Predo mnou suchá pláň.
Vyhorená, pustá.
K očiam si kladiem dlaň
i na trasúce sa ústa.

Slzy stieram zhusta.
------------------------------------
Niet väčšieho trápenia na zemi
ako keď je človek zo seba znavený.
---------------------------------------------



Anna Vodičková