Láska človeka

Láska človeka

Odniekaľ pramienok
do človeka ústi.
Ktosi ho napĺňa
živú vodu doň vpustí.

Naberaj koľko chceš,
vždy do neho doteká.

Ten prameň má meno.
Láska človeka.



Kam odíde láska


Kam odíde láska?
Zo srdca ľúbenie
kde sa podeje?

Včera láska bola
dnes nie je.

Koho zase klame?
Koho zase hreje?
Alebo láska nie je?


Bozk v daždi


V ten deň keď som ťa stretol
spustil sa prudký dážď.
Ja a ty, každý zvlášť
zbehli sme pod topoľ.

Voňala si dažďom.
V pohybe každom
i v pohľade vlažnom
začal ti ohník rásť,
až vyhodil iskru.

Ja vidiac ťa blízku
ruka v ruke stisku
bozkal som ti ústa.

Keď v lístí topoľov
kvapky dažďa šustia
v spomienke bozkávam
mokré dievčie ústa.

V dni žitia mi krásu vpustia.


Anna Vodičková