Pred pár dňami mi bolo vytknuté, že sa poézii málo venujem, tak si to užite...! ;)
 26.11.2014
6
V pohľade tvojich očí,
odráža sa príbeh o tom,
ako vznikol vesmír.
/Aspoň ten môj vlastný./

V tvojich modrých očiach,
odráža sa všetok žiaľ a potoky sĺz,
čo si nikdy nevyplakal, drahý môj.
Tá bezodná zásobáreň pokory a svetlej
nádeje, skutočne niečo pripomína mi.
/Hrejivé./

V tvojich modrých očiach,
horia plamienky, keď skrývame sa
spolu pred svetom v objatí, s úsmevom
privieraš zrak počas nášho bozku, pretože
ti chutí. Viac, ako len trošku.

/Sme dvaja stroskotanci uprostred búrky,
vôkol nás šíre rozbúrené more, však vzájomne
určite zachrániť sa môžeme./


V pohľade tvojich očí,
odráža sa príbeh o tom,
ako vznikol vesmír.
/Aspoň ten môj vlastný./

(Budem čakať trpezlivo, pokojne
aj celý život, pokým mi sám uvážlivo
vyrozprávaš všetko.)

 03.01.2015 14:49
Sucháč: tak to ma teší, že si si ich nenamáhal zbytočne ;)
 02.01.2015 22:50
Zase mě bolí oči...ale stálo to za to...:-)
 26.11.2014 21:31
puero: Úprimne, tá strofa sa najviac páči aj mne. Podstatnú úlohu pri tom zrejme zohráva skutočnosť, že má oči modrej farby. A to minimálne z dvoch dôvodov, ale nebudem sa tu zbytočne rozpisovať.
Po technickej stránke je na tejto básni zaujímavý fakt, že tá časť, ktorá sa najväčšmi vydarila a chtiac-nechtiac sa naozaj stala akýmsi refrénom, ako si správne podotkol, skrsla v mojej hlave ako prvá. Ani nepamätám, kedy som naposledy vypotila báseň pekne postupne ako sa patrí, počínajúc úvodom, záverom končiac. (Zväčša začínam od konca a dotváram zvyšok) Ďakujem za poklonu, Tome.
 26.11.2014 14:43
Moc se mi líbí především ten refrén. Ten o příběhu jak vznikl tvůj vesmír. To je krásné. Má oči jen pro tebe a tvůj svět.
 26.11.2014 11:07
Amelie M.: Keď ja sa tak rada hrám s písmom. A ďakujem. :)
 26.11.2014 10:56
konec jsem teda skoro nepřečetla.. je to strašně malé.. ale jinak se mi to líbí.. má to duši :)

Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.