 08.06.2016 0 962(0) |
Toto je svetlo mysle, chladné a celosvetové.
Stromy mysle sú čierne. To svetlo je modré.
Trávy sa zbavujú svojich žiaľov na mojich chodidlách, akoby
som bola Boh,
Pichajúc mi členky a šepkajúc o svojej pokore,
Dymiac duchaplné hmly, obývajúce toto miesto
Oddelené od môjho domu radom základných kameňov.
Jednoducho nevidím, kam to vedie.
Mesiac nie je dvermi. Je to tvár so svojou vlastnou pravdou,
Biela ako krídlo a príšerne smutná.
Vlečie sa morom ako čierny zločin, je tichý.
S rozochvením totálneho zúfalstva. Ja tu žijem.
Dva razy počas nedele zvony vyľakajú nebo.
Osem ohromných jazykov ohlasuje znovuvzkriesenie.
Nakoniec rozvážne ohlasujú svoje mená do okolia.
Na tom mieste tis vyrastá. Má gotický tvar.
Oči sa zdvihnú k nemu a nájdu mesiac.
Mesiac je moja matka. Nie je sladký ako Mary.
Jej šaty uvoľnili malé rany a kuviky.
Ako by som mohla veriť v nehu -
Tvár figuríny, zjemnená svetlom sviečok,
Mierené presne na mňa, sú to krotké oči.
Vybrala som sa na ďalekú cestu.
Modrú a záhadnú, po tvári hviezd.
Vnútri v kostole svätí budú všetci modrí,
Vznášajúc sa na jemných chodidlách ponad chladné kostolné lavice,
Ich ruky a tváre stuhnuté posvätnosťou.
Mesiac nič z toho nevidí. Je holohlavý a divoký.
A odkazom toho tisu je čiernota - čierna
a ticho.
Stromy mysle sú čierne. To svetlo je modré.
Trávy sa zbavujú svojich žiaľov na mojich chodidlách, akoby
som bola Boh,
Pichajúc mi členky a šepkajúc o svojej pokore,
Dymiac duchaplné hmly, obývajúce toto miesto
Oddelené od môjho domu radom základných kameňov.
Jednoducho nevidím, kam to vedie.
Mesiac nie je dvermi. Je to tvár so svojou vlastnou pravdou,
Biela ako krídlo a príšerne smutná.
Vlečie sa morom ako čierny zločin, je tichý.
S rozochvením totálneho zúfalstva. Ja tu žijem.
Dva razy počas nedele zvony vyľakajú nebo.
Osem ohromných jazykov ohlasuje znovuvzkriesenie.
Nakoniec rozvážne ohlasujú svoje mená do okolia.
Na tom mieste tis vyrastá. Má gotický tvar.
Oči sa zdvihnú k nemu a nájdu mesiac.
Mesiac je moja matka. Nie je sladký ako Mary.
Jej šaty uvoľnili malé rany a kuviky.
Ako by som mohla veriť v nehu -
Tvár figuríny, zjemnená svetlom sviečok,
Mierené presne na mňa, sú to krotké oči.
Vybrala som sa na ďalekú cestu.
Modrú a záhadnú, po tvári hviezd.
Vnútri v kostole svätí budú všetci modrí,
Vznášajúc sa na jemných chodidlách ponad chladné kostolné lavice,
Ich ruky a tváre stuhnuté posvätnosťou.
Mesiac nič z toho nevidí. Je holohlavý a divoký.
A odkazom toho tisu je čiernota - čierna
a ticho.
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Sylvia Plath: Mesiac a tis / The Moon and the Yew Tree; zbierka ARIEL : trvalý odkaz
Následující deník autora : Sylvia Plath: Narodeninový darček / Birthday Present,; zbierka ARIEL
Předchozí deník autora : Sylvia Plath: Medúza/ Medusa; zbierka ARIEL
