Klasika

Vraciam sa k obedu,

premýšľam nad starnutím.

Premávam sa rušnou ulicou

a povzbudzujem svojho trénera.

Dovážam do miestnej dediny drevo.

Platia zaňho dobré peniaze.

Nezávislým spôsobom sa hýbem nohami,

vydobil som im slobodu.

Ešte včera som mal hlad

a dnes tápem po čom skočím skôr.

Označujem sa za znalcu rannej rosy,

nedovolím si stáť dlho na jednom mieste.

Dozaista preháňam, keď hovorím, že chodím bosý,

ale čas od času mi kvapka palec zroní

a potom neviem, čo mám robiť.

No nech už je tomu ako chce,

odvolávam sa na najvyšší súd.

Tento deň mi bude zvoniť,

no ja dobre viem, že musím nezdvyhnúť.