To dávne leto

Ach to dávne leto

Spomínam si ako si stála pri útese zatiaľ čo sa s tvojimi vlasmi pohrával morský vánok.
A za tebou už nebo nad morom čo si prechádzalo farbami západu slnka
na sebe mala si vínovo-biele šaty ktoré sa ti ovíjali po nohách ako hady okolo horúcich kameňov
zatiaľ čo tvoje oči odrážali jas tých posledných lúčov slnka nad obzorom.

Pomaly blížil sa večer a suché končiny zálivu zmočil jemný dážď
pri ktorom rady vyplavených rias znova začali naberať staré tóny farieb.
V diaľke sme pozorovali koráby ktoré z neďalekého zálivu odchádzali do najkrajších a najmagickejších miest mora.
V plážovom dome na pobreží bolo počuť pukajúce aspekty ohňa
a vedľa ohňa výhľad na burácajúce vlny ktoré obíjali kamenné okraje útesov.
Toto je tá najkrajšia spomienka na to dávne leto