Samota na výber.

Už len to slovo dáva cítiť smútok,
ale aj radosť,strach,či v mysli úsmev.
Som sám,to znie že to bolí,ale sám byť chcem,tak úplne iný pohľad tvorí a iný dá smer.
Kým sám som,tak seba súdim,aj zodpovednosť za seba mám.
Zo snov sa sám ráno budím a aj sám sa do snov večer ponáram.
Nie len do snov norím sa sám,aj do seba sa sám hľadím.
Pohľadom do vnútra sám si padám,
čo spravím ďalej to v mysli sám sebe radím.
Keď so sebov sám som,tak vnímam ticho a
v hlave to ticho šíry ozvenu.
Vekom som si na to zvykol,no aj v samote hľadaš myseľ spriaznenú.
Samota vie byť verná družka ,ale aj prvý nepriateľ.Je to tichá láska čo ti slová šušká,jej básni si dôrny skladateľ.
Byť sám so sebov nie je vždy výhra, hlavne keď si vo svete stratený.No stačí,že ti cudzí človek úsmev prihrá ,a v tej chvíli si pred samotou chránený.
Čo horšie je ako samotný zostať?
Byť sám v kruhu priateľov.Na ústa úsmev je vtedy ťažké dostať ,v srdci byť smutný,no na vonok pôsobiť dušou veselou.
Tak ako sa dá samote čeliť?
Byť s ňou,alebo si ju k telu nepustiť?Že na nič sám nie som stále budem veriť a sám sebe dokážem samotu odpustiť.