...
 09.01.2018
4
1513 (9)
0
Život.
Oáza.
V nej močarisko
odstrčené bokom
so stojatým tokom
páchne plesňou, potom,
odpadom zo seba.
Ukryté pod machom.
Trasovisko.
Vyschnutie,
zánik - veľmi blízko.

Zriedka nazrie slnko
do stojatej hĺbky,
zriedka pohladkajú
vetry život vetchý.

Bojím sa.
Mám strach z tých rokov
keď budem stáť bokom
so stojatým tokom.
V úzkosti čakám dážď,
zimu s čiernym blatom.

Poprosím času zášť
nech príde až potom...
Chcel by som stopy zmiasť.
Skryť sa pred zánikom.


Anna Vodičková

 03.02.2018 11:22
Báseň -Staroba žijem každý deň.Veľmi pekne vám ďakujem,
že ste si ju prečítali a na chviľku sa s totožnili so mnou.
,
 10.01.2018 08:38
Upřímná, smutná a krásná.
 09.01.2018 18:26
To... je silná báseň. Gratuluju, vážně.
 09.01.2018 12:40
Ráda čtu tvá zamyšlení, tohle se mi dostalo až na dřeň, snažím se nemyslet na stáří, ale jak, jde si pro nás a je ho okolo hodně

Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.