Kvet

Venujú ho ako dar
k zrodu žitia, na oltár...
odpustenie, vďak vyvolá,
keď je chvíľa smutná, zlá.

Vyjadrí úctu, lásku,
oslávi rokov vrásku,
v otázke je odpoveďou,
rozhrešením i spoveďou.

Kvet je mĺkvym vyznaním.
V nedúfaní dúfaním.
Doňho vdýchne mnohých dych,
šepoty zaľúbených.

Kvet v prečistej obeti
rakvu i hrob posvätí,
prijme soľ sĺz, smrti bozk.
Spália ho jak svieca vosk.

Kto daroval život kvetu,
z krásy seba doprial svetu,
vôňu, skromnosť, obetavosť,
mierniť žiaľ,pôsobiť radosť.

Kvet má osud krátky,ťažký.
Fúkne vietor, v chlade triašky
umrie, zhodí lupene.
Bol kvet.Bol.
Už nie je.

Oplatí sa žiť pre Krásu,
len takú malú chviľku času?