Vidím

Vidím slnko, svetlo, deň,
vidím hmlu, tmu, noci tieň,
mraky, hviezdy, zrod i rast,
vznik, zánik, let nad priepasť,
vidím zášť, hnev, závisť, pýchu,
vraždy, vojny, plače vdychu,
obeť, svätosť, lásku, krásu
v pravidelnom rytme času.
Vidím....

Nevidím zvuk, vôňu jari,
vánok, čo ma šteklí v tvári,
nevidím hlas, svetlo duše,
čas, čo okolo mňa kluše,
cit ľúbosti, jej volanie,
slzy srdca, smútkov lkanie,
nevidím niť čo zmar spriada,
smrť, keď sa mi do tela vkráda.
Nevidím....

Viem, že som.
Zo zeme žijem.
Z chleba jem a vodu pijem,
pracujem, spím, plodím, rodím,
sám v sebe do kruhu chodím
a chod života otáčam.
Deň čo deň vo svoje dni kráčam.

Večer verím, že v deň vstanem,
žiť, pracovať neprestanem,
a keď mi srieň postriebri skráň,
podá mi Ktosi dobrú dlaň.
Verím, že v poslednú dobu
si ktosi kľakne k môjmu hrobu.
A...

Verím, dúfam, že MOC dáka
čaká na mňa.
Čaká.
Čaká.