|
http://www.youtube.com/watch?v=FAgOcU0zjDo
... lebo mám rada rozprávky a on vie, že by mi ich mal niekto šepkať, takže sa už neviem dočkať...
|
Od detstva som neznášala zrkadlo,
pozeralo na mňa škaredé káčatko,
no časom z neho (vraj) vyrástla labuť,
ktorej "dokonalý krk", dokázal pritiahnuť
aj Tvoju pozornosť.
Tešila ma tá náklonnosť,
teraz však mám pocity zmiešané.
Som rovnako clivá, ako bola
malá morská víla, keď
hlas za chôdzu vymenila.
Odrazu som radšej nemá
a netuším, kedy príde zmena.
Z princeznej na hrášku, čo vždy
rozdávala lásku, nesmie byť ľadová
kráľovná so srdcom tvrdším ako žula.
A Ty, si statočný, ako ten vojačik,
ale srdce nemáš z cínu.
Raz možno budeš ľúbiť inú,
no ja tuhú zimu prežijem, len ak
sa skrehnutá v objatí ukryjem.
Ach, koľko nádeje vo svetle
zápalky sa skrýva a ona
predsa neprežila.
/Tú jedinú som nečítala./
Nemám rada smutné konce,
a hoci nepotrebujem, aby
vtedy zvonil zvonec, chcem
mať vo veciach jasno.
To svetlo ešte nezhaslo.
O Tvoju lásku by som síce stála,
no musia byť na to dvaja.
A táto rozprávka sa dopíše sama.
... pretože...
napriek farbe Tvojich očí,
budem možno pred zimou
chránená v inom náručí.
pozeralo na mňa škaredé káčatko,
no časom z neho (vraj) vyrástla labuť,
ktorej "dokonalý krk", dokázal pritiahnuť
aj Tvoju pozornosť.
Tešila ma tá náklonnosť,
teraz však mám pocity zmiešané.
Som rovnako clivá, ako bola
malá morská víla, keď
hlas za chôdzu vymenila.
Odrazu som radšej nemá
a netuším, kedy príde zmena.
Z princeznej na hrášku, čo vždy
rozdávala lásku, nesmie byť ľadová
kráľovná so srdcom tvrdším ako žula.
A Ty, si statočný, ako ten vojačik,
ale srdce nemáš z cínu.
Raz možno budeš ľúbiť inú,
no ja tuhú zimu prežijem, len ak
sa skrehnutá v objatí ukryjem.
Ach, koľko nádeje vo svetle
zápalky sa skrýva a ona
predsa neprežila.
/Tú jedinú som nečítala./
Nemám rada smutné konce,
a hoci nepotrebujem, aby
vtedy zvonil zvonec, chcem
mať vo veciach jasno.
To svetlo ešte nezhaslo.
O Tvoju lásku by som síce stála,
no musia byť na to dvaja.
A táto rozprávka sa dopíše sama.
... pretože...
napriek farbe Tvojich očí,
budem možno pred zimou
chránená v inom náručí.

Yana: Po rokoch som opäť natrafila na pesničku od Elánu, na ktorú je tam link. Kedysi som ju nechápala, nevedela text oceniť, je silná. A čo sa týka Andersena, len máloktorá rozprávka bola s dobrým koncom. Nedávno som to rozoberala aj s Martinom (s Ním). Bola som dlhšie chorá, a tak som zašla do kníhkupectva, kúpiť si rozprávkovú knižku. (Áno, áno, v duši som ešte dievčatko) Aké však bolo moje sklamanie, keď nemali v ponuke tie najkrajšie rozprávky, na ktorých sme vyrástli... Osobne som zbožňovala Heidi (prvá kniha, čo som sama prečítala) a Pippi Dlhú Pančuchu, či rozprávky bratov Grummovcov. Včera som si prečítala, že napr. Malú morskú vílu Andersen napísal po tom, ako jeho prvá láska odmietla žiadosť o ruku. Celkovo mal ťažký život už od detstva a nesmierne komplikované vzťahy. Každopádne, táto inšpirácia sa mi zapáčila a asi som s ňou ešte neskončila... ;)))
chápu i to že někoho z té básně mrazí, ale vnímám pohádkovou atmosféru, přemýšlím o malé prodavačce sirek, tu pohádku jsem milovala a vždy jsem strašně plakala, možná ale, ta pohádka také skončila dobře, holčička přece odešla do nebe, pryč od svého trápení, asi ji najdu a přečtu si ji, po letech, to mimochodem, tvoje báseň je emotivní ta inspirace H.CH.A. se mi moc líbí, a ano konec je vlastně dobrý jako v pohádce, co v takovém vztahu, leda být ledovou královnou...je to taková jiná tvoje, pěkné
Já ten konec chápu optimisticky. Je v něm přece naděje. Ano, něco skončí, aby mohlo něco jiného začít. A záleží na každém: nové = lepší X nové = horší. Vyber si.
mannaz: Uvedomujem si, že je smutná, ale naozaj som sa snažila, aby aspoň koniec mal pozitívny nádych... možno to nevyšlo, čo ma mrzí. :(
Často se mi to nestává, ale při čtení tvých veršů mě úplně zamrazilo. Snad, že jsou také tak pohádkové a zároveň se bojím špatného konce.
Nejvíc mě zasáhla tahle sloka:
Ach, koľko nádeje vo svetle
zápalky sa skrýva a ona
predsa neprežila.
Nejvíc mě zasáhla tahle sloka:
Ach, koľko nádeje vo svetle
zápalky sa skrýva a ona
predsa neprežila.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
... na motívy H. Ch. Andersena : trvalý odkaz | tisk | RSS komentářů
| podobná díla
Následující dílo autora : Rozpálené letné haiku
Předchozí dílo autora : ♥
» vyhledávání
» menu
literatura [58/330] tématické soutěže chodník slávy chodník hanby nápověda pravidla pro autory podpořte nás kontakt statistiky online: 0» hrátky
Rýmy Náhodná slova Náhodné věty Generátor textu --- Puzzle Oběšenec Kámen, nůžky, papír Pexeso» narozeniny
Chechtalka [18], MrsPapi [13], Nasko [10], le-tulle [8], RathuVSoak [5]» řekli o sobě
Martin Patřičný řekl o (ne)známá_firma :Před pár lety literatura přežila i svůj šílený nadbytek, těch, kdo píší, začalo být víc, než těch kdo čtou…ale – došlo k něčemu jinému: Tak dlouho se čekalo, že knihu zlikviduje televize, že knihy a čtení změní čtečky a audioknihy, o internetu nemluvě. Ale njestalo se to. Co se stalo doopravdy? Proměna je v tom, že vyhrály ženy. A vůbec nejde a nešlo o nějaké zápolení či o vítězství. Prostě jen daleko víc žen než mužů kupuje knihy, daleko víc žen čte a dnes myslím že i víc žen píše. Ženy zkrátka převzaly žezlo i otěže literatury a muži se sami odsunuli na vedlejší kolej, mimo mísu. Co všechno se muselo stát a stalo se od těch časů, kdy muži psali skoro všechny knihy a stvořili i všechny ženské postavy, o tom mám pár poznámek pod článkem. Literatura, královna kniha, byla vždycky něčím a nějak „ohrožená“. Teď tedy odkládá brnění a obléká košilku a sukni. Proměna literatury začíná. Co přinese, bůh suď. Nebo spíš bohyně?

