15.11.2011 3 1058(10) 0 |
Na začiatku je počatie;
( hádam aj zlé počasie),
keď vonku mrzne či padá dážď,
vtedy je vraj najvhodnejší čas
začať na tom pracovať...
Postačí len maličkosť:
Spermia, vajíčko a
šťastia máličko.
( Pre niekoho azda smola
- nie každý s tým ráta a
dôsledky ťažko znáša...)
Zárodok, morula, embryo:
„Len aby sa to zdravé narodilo!“
Keď vidia drobca prvýkrát,
vyzerá to asi tak:
maminka prepukne v šťastný plač
a otecko zas,
hrdinsky potláča vzlyk,
hoci ledva lapá dych...
Každodenná realita, len čo
zasiahne im do života:
dojčenská žltačka, cumlíky, plienky,
keď hlásia sa prvé zúbky
noci bezsenné a
pravidelné kŕmenie.
O dva – tri roky, bocian
k nim opäť priletí:
Sľúbili mu bračeka, ale
je to sestrička.
Tento nesplnený sľub, im veru
dlho nevie zabudnúť.
Úloha veľkého brata
sa mu zato celkom ráta:
Už odpustil tamtú zradu;
V škôlke našiel kamaráta,
Dostal síce angínu,
no i prvú pusinu.
Štrbavý úsmev, šlabikár pod pazuchou,
prekonal
už ovčie kiahne, no má problém s násobilkou.
A ešte ho trápi plachosť
a strojček na zuboch, ktorý
mu na sebavedomí nepridáva moc.
Čas ten rýchlo uteká, a tak
prišla puberta:
Objavil hudbu, dievčatá i šport, takže
nevie, čo má robiť skôr.
Pochybná partia, alkohol, cigarety,
doma samé výčitky zato, že
v škole to na sto percent „nefičí“...
Sám je najviac hrdý preto, že nejedno
dievča pred matúrou prišlo nato,
že práve v jeho náručí
sa omnoho podstatnejšie veci naučí.
Skoro nevie ako, ale sa to podarilo.
na ceste je bábätko, bude
z neho otecko.
Výčitky sú tu zbytočné, je
to predsa v rodine.
Jeho chyba nie je,
že história sa opakuje...
( hádam aj zlé počasie),
keď vonku mrzne či padá dážď,
vtedy je vraj najvhodnejší čas
začať na tom pracovať...
Postačí len maličkosť:
Spermia, vajíčko a
šťastia máličko.
( Pre niekoho azda smola
- nie každý s tým ráta a
dôsledky ťažko znáša...)
Zárodok, morula, embryo:
„Len aby sa to zdravé narodilo!“
Keď vidia drobca prvýkrát,
vyzerá to asi tak:
maminka prepukne v šťastný plač
a otecko zas,
hrdinsky potláča vzlyk,
hoci ledva lapá dych...
Každodenná realita, len čo
zasiahne im do života:
dojčenská žltačka, cumlíky, plienky,
keď hlásia sa prvé zúbky
noci bezsenné a
pravidelné kŕmenie.
O dva – tri roky, bocian
k nim opäť priletí:
Sľúbili mu bračeka, ale
je to sestrička.
Tento nesplnený sľub, im veru
dlho nevie zabudnúť.
Úloha veľkého brata
sa mu zato celkom ráta:
Už odpustil tamtú zradu;
V škôlke našiel kamaráta,
Dostal síce angínu,
no i prvú pusinu.
Štrbavý úsmev, šlabikár pod pazuchou,
prekonal
už ovčie kiahne, no má problém s násobilkou.
A ešte ho trápi plachosť
a strojček na zuboch, ktorý
mu na sebavedomí nepridáva moc.
Čas ten rýchlo uteká, a tak
prišla puberta:
Objavil hudbu, dievčatá i šport, takže
nevie, čo má robiť skôr.
Pochybná partia, alkohol, cigarety,
doma samé výčitky zato, že
v škole to na sto percent „nefičí“...
Sám je najviac hrdý preto, že nejedno
dievča pred matúrou prišlo nato,
že práve v jeho náručí
sa omnoho podstatnejšie veci naučí.
Skoro nevie ako, ale sa to podarilo.
na ceste je bábätko, bude
z neho otecko.
Výčitky sú tu zbytočné, je
to predsa v rodine.
Jeho chyba nie je,
že história sa opakuje...
Ze sbírky: Haiku v slovenčine a iné poetické haluze
15.11.2011 - 13:00
Ráda bych četla i tvé básně, ale délka mě odstraší, prosím, napiš pro Taron ,něco malého, díky....
15.11.2011 - 11:45
Je to prostě koloběh života.
Z generace na generaci
a geny ty se nepostrácí. :)
Z generace na generaci
a geny ty se nepostrácí. :)
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
C´est la vie : trvalý odkaz | tisk | RSS komentářů
| podobná díla
Následující dílo autora : Život je veľký otáznik
Předchozí dílo autora : Depresia