|
|
Cez vrchy vystúpiť k nevinnosti.
Ľudia či hviezdy.
Hľadia na mňa smutne, sklamala som ich.
Vlak opúšťa dych, líniu jeho trasy.
Ó, pomaly.
Kôň farby hrdze,
Kopytá, ponuré zvony
Každé ráno
ráno černie,
Kvet zmizol.
Moje kosti zachovávajú nevinnosť,
hlbiny môjho srdca, ďaleké
polia topia celú moju bytosť vrátane neho,
a tým ma liečia z myšlienok
na bezhviezdne nebo a detstvo
bez otca, tá čierna voda.
Ľudia či hviezdy.
Hľadia na mňa smutne, sklamala som ich.
Vlak opúšťa dych, líniu jeho trasy.
Ó, pomaly.
Kôň farby hrdze,
Kopytá, ponuré zvony
Každé ráno
ráno černie,
Kvet zmizol.
Moje kosti zachovávajú nevinnosť,
hlbiny môjho srdca, ďaleké
polia topia celú moju bytosť vrátane neho,
a tým ma liečia z myšlienok
na bezhviezdne nebo a detstvo
bez otca, tá čierna voda.
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.