Ukážka z pripravovaného románu, kde historické krajiny Rakúsko-Uhorska vystupujú ako živé postavy (ako alegórie) so svojimi vlastnosťami a hriechmi. Text je satirický, plný dialógov a absurdných situácií. Príbeh začína (Prológom) dramatickým stretnutím cisára Ferdinanda s personifikovanou Viedňou v podobe dvojhlavej orlice.

Posledný monarcha starej školy Román, kde Európa dýcha, rozpráva – a krváca. Rakúsko-Uhorsko ešte stojí, no už sa trasie v základoch. Európa sa prebúdza do modernej doby – ale čo ak by ste jej mohli počuť myšlienky? Hovoriť s ňou? Prijať pozvanie na honičku ulicami Sal, pozrieť sa jej do očí – a zistiť, že tie oči patria nie krajine, ale bytosti? V tejto historickej alegórii sa národy stávajú ľuďmi, bratmi, sestrami, milencami i nepriateľmi. Čo drží Ríšu pokope? A čo zostane, keď sa to pretrhne? Ponor sa do príbehu plného výbuchov, symboliky, naháňačiek a výčitiek. Román, ktorý sa pýta: Dá sa milovať krajinu, ktorá ťa nikdy nepochopila?