Jedna z prvých, čo som tu uverejnil. Nedávno som si ju prečítal a nepáčila sa mi, tak som ju dosť prerobil.
 21.10.2009
4
1942 (15)
Zalieval.
Kvety odporu.
Aj keď mohol by,
nepriznal neveru.

Privoňal.
Ku kvetom bolesti.
Nevedel ako,
no padal na útesy.

Natrhal si
z kvetov hriechu.
Zabudol aj
na zvuk smiechu.

Skúšal ich nezaliať.
nepomohlo
Chcel ich utopiť.
nepomohlo
Ukryl ich za okno,
a zastrel závesy.
ani to nepomohlo

Stále rástli.
Cítil ten hrozný smrad.
Po odpustení lačný,
čakal na večný pád.

Potom prišiel On
a skúsil zaklopať.
S láskou mu povedal:
„Počul som ťa umierať.“

S krehkou bázňou mu otvoril.
On kabát svoj na zem odhodil.
Vošiel dnu a spálil kvety.
Dnes píšem preňho tieto vety.
 06.07.2012 18:49
nehynoucí múza...díky
 24.06.2010 01:39
 Kolikokoli
No páni. Při čtení mi tu zrovna hrála ještě taková smutná písnička, která dojem z této básně krásně prohloubila... Krásný...
 01.02.2010 18:32
To je nádherné! Opravdu procítěné a promyšlené. Prostě krása.
 21.10.2009 14:26
teraz sa dívam, že mi to pri kopírovaní (ctrl+c/v) prekopalo formátovanie ... hneď to opravím

Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.