Odhliadnuc od toho, že sa mi nepodarilo vymyslieť priliehavejší názov básne a skutočnosti, že mám chuť kričať, ako ľudom drbe (citlivejšie povahy hádam ten výraz prepáčia), občas premýšľam nad tým, aké by to bolo, keby som ho NAOZAJ prepichla... ;))

... aspoň na chvíľku, na chvíľočku...

... alebo ako veľmi bolí Alzheimer...

Mám šancu ho vypátrať??

Raz som niekde počula, že čas je najspravodlivejší. NE SÚ HLA SÍM: TIME IS MY ENEMY!

:)

moc se dívám na hannibala a moc piju čaj a moc se mi stýská. taková nenáročná.

Už mi z tých karanténnych opatrení naozaj kvalitne šibe...

Napísaná včera 30.7. 2013, cca 22:30 - mala som čas premýšľať...

no komment...

Vincent van Gogh veľmi pravdepodobne trpel tzv. chronickým tinnitom, tzn. sústavným pískaním a hučaním v ušiach. Tinnitus najčastejšie trápi napr. hudobníkov, spevákov, príp. letušky.

Chcelo to čas, než to vyšlo von... Možno ju časom zmažem, neviem. Teraz je tu; tak, ako sa sama drala na papier z môjho vnútra...

Som vďačná...

Takový můj pocit, že už Vánoce nejsou co bývaly...

http://stihiolubvi.ru/simonov-konstantin/zhdi-menya-i-ya-vernus.html ... je to už asi ôsma verzia tejto básne