Povedz to

V rozbúrenom mori neistoty,
s dušou malou som závislý na správe.
Kým hlasom tvojím éteróm sa zhmotnia noty
a povieš,, Môžeš zakotviť v mojom prístave,,.

Tam kde vlny smútku a sklamania
sa o krásny úsmev rozbijú.
Kde sa dlane dlaniam nebránia,
kde lode v kľudných vodách prežiju.

Prístav nehy, dôvery a vľudnych slov.
Prístav v ktorom chcem žiariť ako
maják nad skálou.
V tých kľudných vodách,
vo vodách kde kotviť chcem.
V prístave tvojom,
kde spánok nie je len pekný sen.

Nežiadam bozky a ani objatie,
nežiadam útechu,nežiadam dojatie.
Čo ale čakám?
Snáď máš dobrú predstavu.
Sám svoju loď vlákam ,
do tvojho prístavu.