O Poézii, Čítanie poézie

O POÉZII

Neskorý je ona hosť.
V trpkosti či pre radosť
prichádza v noci
i na rozbresku.
Prekoná dlhú, dlhú cestu
chodníkom zráznym
nad priepasťou.
Zaklope na oblok
nástojčivo päsťou
domáhajúca sa vstupu.

Niekedy hneď zrána
príde ukonaná
z neznámych miest vzruchu.
Príde sama - nezvaná
radostná i boľavá...
Odmeny bez zásluh.

Poprosí o posluch,
pero tisne v ruku,
bozká znavenú skráň,
podá hrejivú dlaň,
zaklope na srdce.

Klope naň .
Klope naň.
Na srdce.
Studené či horúce?


ČÍTANIE POÉZIE

Otváram v sebe skrýš
zamknutú svätú tíš
vánok nezavanie.

Tmu rozčesne svetlo,
ktoré do duše vzlietlo
pre poznanie.
Pravdy, krásy, múdrosti,
čistej srdca radosti
z hĺbok studne večnosti.


Anna Vodičková