10.12.2016
1
998 (4)
0
Zhora,z výšky hľadím vpred.
Pred sebou mám celý svet.
Toky tisícich riek,
pod nohami lúku,
kvetenstvo v rozpuku,
koberec z margariet,
čakanky, vlčí mak,
hŕbočku nevädzí...

Strom Poznania uprostred.
Zelený, košatý,
žijúci, zrejúci,
v neznámom ovocí.

Nad stromom preletel čierny vták.
Čaká na medzi.

Dívam sa v údese.
Podo mnou je priepasť.
Stojím na útese.

Hrozí mi vzlet i pád.
Mne? ... akurát!!

 11.12.2016 15:26
múdre, až na tú pýchu, ktorú cítiť z posledných veršov - mne sa nemôže nič stať.

Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.