Údel bytia

V slnečných lúčoch sa stráca tma.
Do podsvetia sa ponára
a čaká na svoju chvíľu.

Na okamih, keď súmrak jej voľnosť dá.
Na ozvenu temnoty, ktorá má najväčšiu silu.

Cez šero sa mení na dotyk bez svetla.
Na siedmy zmysel , keď hmat je tvojím zrakom.
V tej tme by ruka ruku nestretla a
túžba volá,, byť tak nočným vtákom,,

Vtákom, čo spojencom mu je čierna tma.
Tma, ktorú letom krojí ako keď
krájaš chlieb ostrým nožom.

Korisť jeho už dávno vie,
že sa svetlá nedočká.
Vie, že ona je už len minulosť a
nocou letí v mene Božom.