Výplach 2

Sedemdesiatsedem krát je super veľa
a možno sa aj pošťastí.

Tento sediaci kráľ má osem korún vo vačku

dvadsaťdva stĺpov a múrov na tehlách spočinulo.

Osemdesiattri krát je veľa karátov ako v hlbinách tejto hory.

Nech sa nemá rád ten čo jazyk ukázal.
Nech jeho ruky sústredia sa na zrkadlo ešte viac.

Tridsaťpäť je šikovný svet a stále má viac čo ponúknuť
ako veľkonočný košíček.

Dvadsaťsedem dám si krát zmrzlinu, asi jahodovú.

Je to fakt strašné to, ten boj.
Ako mláďa prosiace a mlieko.

Osemdesiatsedem je vzácne číslo ako ponožky visiace na okne.
Tam je sídlo pre kvočky.

Starý dobrý brat mi povedal nejaké noviny.
Asi si odišiel na nádraží, na starodávny vlak,
kývať bude ako každý deň a každý deň je človek.

Tu je dobre.
Tu je raj.
Máme radi všetko a všetkých ako svoju mamu.

Šesť a sedem krát máme na dosah všetko čo sa ponúka.
Obzvlášť sedem prepelíc ide ako pán.
A sedemdesiat ročný pán mi podá ruku s vďakou ako žltý lístok s pripomienkou, že ma má rád.

Prídem domov a viac domov ešte hlbšie domov ako sa len dá.

Sadnem si na kolená a peknú trávu, čo sa usmieva na oblohu a zabíja pavúky.

Tridsaťosem postelí čaká na tento spánok a všetkým hrozia päsťou.

Možno si dáme pecku alebo mačku.
Zlý symbol hovorí o hrdze a korupcii tkaniva.
Taký je mi svet zazipsovaný ako mačka vo vreci.

Tristokrát si dáme voraz na kraji cesty ako pustovníci
aby sme nabrali nových síl zatiaľ čo nám vlasy premýva vietor.

Nemôžem opomenúť v tomto momente na veci, ktoré nemôžu byť opomenuté.

Tešíme sa a tešíme ako správny manžel na svoju manželku.
Máme radi ako sa vlci ponáhľajú do doliny.

Tridsaťosemkrát si dáme šalát a delfíny.