Len nedávno som sa dozvedela, že jedna naša profesorka z gympla mala autonehodu, po ktorej ostala ochrnutá od pása nadol. Odvtedy na ňu neustále myslím. Preto vznikla táto báseň. Utiahla sa do seba, uzavrela pred svetom. Viem, že ak jej môže niekto pomôcť, psychicky ju podporiť, potom som to ja. Zatiaľ som však nenašla tú správnu cestičku... ale ja to nemienim vzdať!

... alebo ako veľmi bolí Alzheimer...

... opäť jeden životný paradox - už ma ich postretlo pomerne dosť...

Veľa ma naučila, často rozmýšľam, či...

Slnečnica by tak veľmi chcela chápať veci medzi nebom a Zemou...

venované mojej Rachel :) PS: Ak ju dočítate do konca, máte moju úctu. http://www.youtube.com/watch?v=EBE1Q6MyIys

poznámka: Delfín je okrem človeka jediným živočíchom, ktorý je schopný milovať sa pre radosť a bez následkov rozmnožovania. ;)

... ale zatiaľ je to tajné, takže psssssssst!!!!! ;))

Nemôžem uveriť, že už to budú 3 roky.

Máme právo na šťastie, keď je vo svete toľko zla??

iba jemné slovné hračky :)

Ďalší rozchod za mnou... už nevládzem

Stará láska nehrdzavie... a tak krásne bolí, však viete...