fakt sa zamysli

už dávno preliezli steny
moj okenný záhon ctený
a stále pokračujú vpred
vo vlastnom oku vlastný vred

som kilometre pod vodou
a spím
sním
s ním
nech nezabudnem náhodou
aj s nimi

som astronaut bez skafandra
pomaly vlajúca handra
odliepam sa od kamienkov
zase sa ohánaš mienkou
čo nás púta k cudzej z(Z)emi
pod povrchom zalezení

ale už je preč
odišla

som?
si?
sme??

hltám svetlo búram domy
koľko minút bez pohromy?
v hrdle kúsky porcelánu
ukáž nám m trochu elánu

nás to totiž zaujíma
dutá láska ma objíma
my sa o teba staráme
my to určite nehráme
vidíš?
vidíte to všetci?
tak prečo to netočíte?
hlavy nech neotočíte
v jaskyni je predsa pekne

krúžim a vraciam sa zase
kde som bola pri otrase
ja nevyberám kam ďalej
trochu nôt do mysle nalej
oni vlastnia všetko čo som
nevydajú ani časom
kontrolu a ani obraz
môžem prosiť hoc aj sto ráz



Start typing...