venujem

za tie dni
čo stáli za to
v očiach mi
iskrilo zlato

za tie dni
keď som sa smiala
svetlá duša vetrom viala

za dni keď som chcela žiariť
keď mi nenapadlo mariť

viem, že je to ťažké chápať
lenže tie dni pominuli
a odmietam po tme tápať
preto volím čas minulý

len chcem aby ste verili
že ste mi v mysli vírili
keď som brala do rúk kľúče
od brány kde žiaria lúče

venujem..

je
pár arogantných tvári
ktorí by tak radi mali
vlastníctvo nad celým svetom
a aj nad mojím závetom

sme čídla v dostihoch koních
v pohnutých príbehoch mnohých
lenže toto nie je o nich

venujem?

vidím pred sebou viac duší
a kto vie ktorá z nich tuší
asi len boh
ako dobre, že neexistuje

...- . -. ..- .--- . --

tak komu to teda mám dať
nemožem predsa len začať
nechať vás bez odpovede
či možem?

za každé slovo čo prišlo
práve vtedy keď sa zišlo
a keď ich nebolo treba
zostalo: som tu pre teba

venujem Tebe